Účelom projektu navrhnutého na financovanie je zvýšiť šance nezamestnaných a neaktívnych osôb na trh práce na profesijnú integráciu/reintegráciu so zameraním na dlhodobo nezamestnaných, starších pracovníkov (55 – 64 rokov), osoby so zdravotným postihnutím, osoby s nízkou úrovňou vzdelania z južného Stredozemia a stredových regiónov zlepšením úrovne odborných zručností a poskytovaním služieb sprostredkovania práce. Politiky zamestnanosti sú v právomoci členských štátov, ale EÚ spustila sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú vnútroštátne politiky ako súčasť svojich opatrení zameraných na sociálnu Európu. Táto podpora sa zameriava na financovanie programov zamestnanosti starších pracovníkov, keďže neúspešné hľadanie pracovných a vzdelávacích príležitostí vytvára pocit izolácie, závislosti a zbytočnosti v týchto kategóriách nezamestnaných osôb (nezamestnaných, dlhodobo nezamestnaných, starších pracovníkov (55 – 64 rokov), osôb so zdravotným postihnutím, osôb s nízkou úrovňou vzdelania atď.). Okrem toho existujú negatívne účinky na hospodárstvo a spoločnosť, ktorá je v procese starnutia. V roku 2021 bola miera nezamestnanosti 5,6, čo je pokles oproti predchádzajúcemu o 0,2 percentuálneho bodu, pričom miera zamestnanosti* obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov bola 61,9 %, čo je nárast o 1,7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Hlavnými faktormi, ktoré prispievajú k udržaniu vysokej miery nezamestnanosti a miery nezamestnaných a neaktívnych osôb, dlhodobo nezamestnaných, starších pracovníkov (55 – 64 rokov), osôb so zdravotným postihnutím, nízkeho vzdelania, sú: nízka úroveň vzdelávania a odbornej prípravy v čase opätovného zamestnania, nesúlad medzi kvalifikáciou a zručnosťami požadovanými zamestnávateľmi, ich vysoké očakávania od zamestnania (mzda, pracovné prostredie, iné dávky), obmedzená ponuka práce pre tieto kategórie, neochota zamestnávateľov. Riešením na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj na vnútroštátnej úrovni je zníženie dlhodobej nezamestnanosti, pričom sa neustále vykonávajú hĺbkové analýzy budúcich kvalifikačných potrieb hospodárstva. V tejto dôležitej oblasti pri navrhovaní ponuky systému vzdelávania a odbornej prípravy počas celého života pretrvávajú ťažkosti hlásené v predchádzajúcich rokoch. Vzhľadom na nedostatok zdrojov (finančných a ľudských) sa nám zatiaľ nepodarilo vytvoriť funkčný, efektívny systém štúdia a predpovedania potrieb trhu práce, dimenzovania kontinuálneho odborného vzdelávania podľa týchto potrieb. Výsledkom sú nerovnováhy, ktoré presahujú kompatibilitu medzi vysoko dynamickými potrebami zručností na trhu práce a ponukou systému kontinuálnej odbornej prípravy. V poslednej dobe niekoľko hospodárskych činiteľov
