Táto cielená analýza sa zameriava na horské územia, v ktorých sú lokalizované vysoké úrovne biodiverzity a problémových oblastí prírodného kapitálu, a získali sa skúsenosti s ich zachovaním, riadením a monitorovaním. Hory pokrývajú 41 % územia v priestore ESPON a sú domovom 17 % svojej populácie so 16 masívmi (ESPON GEOSPECS 2013). Hory možno považovať za „vnútorné periférie“, „okrajové“ oblasti zo sociálno-ekonomického hľadiska (ESPON, „Inner Peripheries“, 2016), kde by otázka prístupnosti k službám mala zahŕňať aj ekosystémové oblasti (MiSE, „Vnútorné oblasti“, 2015). Otázky týkajúce sa hôr majú význam v kľúčových témach udržateľného územného rozvoja, ako je ekologická prepojenosť a riadenie prírodných zdrojov (napr. voda, lesy, pôda). V cieľoch OSN v oblasti udržateľného rozvoja sa uvádzajú hory s odkazom na vodné hospodárstvo, efektívne využívanie prírodných zdrojov, ekosystém a biodiverzitu, zabezpečenie ochrany horských ekosystémov a posilnenie ich schopnosti poskytovať výhody, ktoré sú nevyhnutné pre trvalo udržateľný rozvoj. V tomto zmysle NPA prispievajú k definovaniu spoločných vízií a scenárov trvalo udržateľného rozvoja homogénnych oblastí. Endogénny prírodný kapitál tak môže prispieť k udržateľným regionálnym hospodárskym cyklom a poskytnúť vstupy pre ekologické hospodárstvo, ktoré by NPA mali byť schopné podporovať. Ekologické podmienky a zraniteľnosť územia si vyžadujú aj strategické a integrované politiky pre prírodné aj mestské oblasti. Podľa IUCN (Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov) je chránená oblasť jasne vymedzeným geografickým priestorom uznaným, vyhradeným a riadeným zákonnými alebo inými účinnými prostriedkami na dosiahnutie dlhodobej ochrany prírody so súvisiacimi ekosystémovými službami a kultúrnymi hodnotami. Európska sústava Natura 2000 a smaragdová sústava, ktorá sa rozvíja, sú medzinárodné európske siete chránených oblastí, ktoré stimulujú ochranu biodiverzity. Téma si zaslúži riešiť širšiu perspektívu územného a územného plánovania, ktorá zahŕňa základné prírodné oblasti a súvisiace nárazníkové zóny a mestské oblasti. Na úrovni EÚ sú cennými skúsenosťami osobitné protokoly Alpského a Karpatského dohovoru, v ktorých sa pripomína potreba NPA a začlenenie cieľa ochrany a trvalo udržateľného využívania prírodných aktív do odvetvových politík. V tomto zmysle NPA prispievajú k dosiahnutiu cieľov EÚ a medzinárodných cieľov. Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 podporuje spoluprácu a dialóg s kľúčovými odvetviami a zainteresovanými stranami, ako aj rozvoj mechanizmov pre biodiverzitu (napr. platforma Business@Biodiversity; Iniciatíva Ekonomika ekosystémov a biodiverzity, ktorá zabezpečuje, aby sa tieto otázky odrážali v rozhodovacom procese na všetkých úrovniach. Prístup územného rozvoja založený na NPA by sa mohol preniesť aj na iné typy území, či už ide o horské územia (Pyreneje, Dinárske Alpy) alebo nie (napr. pobrežné a námorné oblasti ako v prípade siete chránených oblastí Jadranského mora, DANUBEPARKS, siete chránených oblastí pozdĺž Dunaja). Predstavuje perspektívu pre krajiny ESPON, ktoré nemajú skúsenosti s NPA, ako aj pre krajiny, ktoré nie sú členmi ESPON (napr. Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora, Albánsko), ktoré sa snažia začleniť prírodný kapitál do územných stratégií a splniť ciele EÚ.
