Metropolitné oblasti sú založené na aglomeráciách, medzi ktoré patrí zastavaná oblasť a dochádzajúci pás okolo mesta. Udržateľný a inkluzívny rozvoj hospodárskeho potenciálu, ako aj blahobyt ľudí, ktorí tam žijú, sa môže rozvíjať efektívnejšie s prihliadnutím na metropolitnú oblasť ako celok. Vzhľadom na rastúcu úlohu miest a metropolitných oblastí v riadení je táto téma jednou z priorít politického programu Európskej komisie. Existujú však významné politické otázky v oblasti územného rozvoja miest a metropolitných oblastí, ako napríklad rozrastanie miest, ktoré ovplyvňujú schopnosť týchto miest plniť ciele udržateľného a inkluzívneho rastu. Tvorcovia politík v mestách majú často obmedzenú schopnosť riešiť tieto výzvy, a to vzhľadom na de facto (a niekedy de iure) existenciu funkčných mestských oblastí (FUA), ktoré vymedzujú mestá a ich zóny dochádzania do práce. Tieto FUA presahujú formálne administratívne hranice. Metropolitné oblasti preto často trpia roztrieštenou tvorbou politiky. Metropolitný rozmer preto dáva nové a náročné aspekty otázke, ako riešiť politické otázky, pretože dialóg a záväzok k spoločným politikám musí dosiahnuť hlavné mesto a často mnohé susedné obce, ako aj priamo volené miestne a regionálne orgány. Spolupráca medzi mestami, ako aj viacúrovňová spolupráca sú kľúčovými bodmi, ktoré treba v tejto súvislosti zohľadniť. Okrem toho je potrebné zvážiť rôzne rámce plánovania, ktoré vo väčšine prípadov nie sú osobitne určené na posilnenie medzikomunálnej a viacúrovňovej spolupráce. Nové prístupy v oblasti riadenia však sľubujú, že zmiernia potenciálne nepriaznivé účinky fragmentácie rôznych obcí a iných verejných orgánov v metropolitných oblastiach. Aj keď sa v Európe čoraz viac uznávajú úlohy, ktoré môžu metropolitné oblasti zohrávať pre územný rozvoj, stále neexistuje jednotná typológia, ktorá by tvorcom politík poskytla lepšie zastúpenie a pochopenie metropoly spoločnosti. Tie by mali význam pre začlenenie metropolitného rozvoja do diskusií a stratégií miestneho a regionálneho rozvoja. Vznikajúce stratégie miestneho a regionálneho rozvoja v celej Európe riešia niektoré výzvy metropolitných oblastí. Na mnohých miestach však chýbajú politické nástroje a prístupy k riadeniu metropolitného plánovania a územného riadenia na metropolitnej úrovni. Konkrétnejšie, niektoré krajiny a mestá nemajú formálne právomoci na plánovanie na úrovni metropolitných oblastí, najmä v strednej a východnej Európe a vo federálnych systémoch. Mnohé ďalšie krajiny, ako napríklad Francúzsko, Holandsko, Taliansko a severské krajiny, majú právne rámce alebo dokonca požiadavky na priestorové plánovanie na metropolitnej úrovni. Aj keby však existoval právny rámec, mohlo by sa stať, že územie určené na spoluprácu nepokrýva celé FUA. Okrem toho sa rámce líšia s veľkými rozdielmi v úrovni skúseností, praxe, inštitucionalizácie a zdrojov, a preto majú rôzne miery úspechu. S neustálym rozrastaním miest v Európe a zlučovaním mestských zón v metropolitných oblastiach je kľúčové posúdiť úlohu politiky územného plánovania a procesov riadenia miest na metropolitnej úrovni. Politika územného plánovania je jednou z troch hlavných tém spolupráce v metropolitných oblastiach v celej Európe. Metropolitná priestorová politika, ktorá je medzisektorová, koordinovaná a integrovaná, môže zohrávať významnú úlohu pri podpore udržateľného a inkluzívneho rastu.
