Maštaľný hnoj je hlavným zdrojom emisií amoniaku v regióne Baltského mora. Nielenže ohrozuje štatút Baltského mora, ale aj priamo ohrozuje ľudské zdravie. Tento projekt podporí využívanie technológií acidifikácie močovky v celom regióne Baltského mora s cieľom znížiť eutrofizáciu vzduchu a vytvoriť konkurencieschopnejšie a udržateľnejšie odvetvie poľnohospodárstva. Maštaľný hnoj je hlavným zdrojom emisií dusíka amoniaku v regióne Baltského mora (BSR), ktorý prostredníctvom atmosférického usadzovania vedie k eutrofizácii vzduchom a tvorí hlavnú časť dusíka vstupujúceho do Baltského mora. Emisie amoniaku nielen ohrozujú štatút Baltského mora, ale tiež priamo ohrozujú ľudské zdravie prostredníctvom tvorby sekundárnych tuhých častíc, ktoré patria medzi znečisťujúce látky s najvyšším odhadovaným vplyvom na ľudské zdravie. Kombinované náklady na zdravie spoločnosti a ekosystémy súvisiace s emisiami amoniaku sa odhadujú na 14 EUR/kg N (európske hodnotenie dusíka, 2011), pričom nezahŕňa skutočnosť, že emisie amoniaku z maštaľného hnoja predstavujú aj priamu hospodársku stratu cenného poľnohospodárskeho zdroja. V revidovanom akčnom pláne HELCOM pre Baltské more (2013) sa stanovili ciele zníženia o 118 000 ton dusíka vstupujúceho do Baltského mora rozdelené medzi všetky krajiny BSR. Strata amoniaku z maštaľného hnoja sa vyskytuje v chovných domoch, skladoch hnoja a z poľa počas aplikácie hnoja. Prevádzka chovu hospodárskych zvierat používa rôzne najlepšie dostupné techniky na zníženie emisií, ako je čistenie vzduchu z domovov hospodárskych zvierat, kryty v skladoch hnojovice a vstrekovanie tekutého hnoja pri rozmetávaní. Nedávno boli v Dánsku vyvinuté technológie acidifikácie hnojovice (SAT) a dánska agentúra na ochranu životného prostredia ich schválila ako BAT, ktoré môžu dánske poľnohospodárske podniky využiť na zníženie straty amoniaku až o 70SAT v Dánsku, osvedčilo sa, že prinášajú skutočné hospodárske výhody na úrovni poľnohospodárskych podnikov vo forme zníženej spotreby minerálnych hnojív a lepších výnosov plodín a sú to nielen výdavky na investície a prevádzku, ale aj prínosy. Predchádzajúce projekty uznali SAT ako inovačnú technológiu, ktorá by mohla znížiť stratu dusíka z poľnohospodárstva v BSR. Komerčné používanie SAT sa však nerozšírilo mimo Dánska. Hlavné projektové činnosti sa zameriavajú na vytvorenie pilotných zariadení vo všetkých krajinách BSR, v ktorých sa skúšky a demonštrácie v teréne pomôžu vybudovať dôveru koncových používateľov v tieto technológie. Projekt sa ďalej zameriava na systematické zvyšovanie kapacity verejných orgánov aj súkromných poľnohospodárov realizáciou technických štúdií uskutočniteľnosti a podrobnými environmentálnymi a ekonomickými analýzami implementácie SAT. Na základe týchto výsledkov spolu s analýzami trhových a vnútroštátnych právnych predpisov projekt sformuluje politické odporúčania na integráciu technológie do existujúcich právnych predpisov a systémov podpory v poľnohospodárstve. Medzi očakávané vplyvy na BSR patrí zníženie leteckej eutrofizácie a konkurencieschopnejšie a udržateľnejšie odvetvie poľnohospodárstva.
