Pandémia COVID-19 spôsobila bezprecedentnú krízu sociálnych, politických a hospodárskych systémov v celej Európe a vo svete. Od marca 2020 prijali európske krajiny, regióny a mestá rôzne opatrenia, aby sa pokúsili obmedziť šírenie vírusu. Tieto opatrenia, ktorých cieľom je zmierniť tlak na systémy zdravotnej starostlivosti, mali ďalekosiahly vplyv na mnohé odvetvia hospodárskej činnosti na celom kontinente. COVID-19 a sanitárne opatrenia prijaté na obmedzenie jeho šírenia majú rôzne rušivý vplyv na životy ľudí a na fungovanie miest, metropolitných oblastí a regiónov. Opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy viedli k náhlym zmenám v spôsobe, akým ľudia pracujú, študujú, nakupujú, socializujú sa a pohybujú sa okolo. Výsledky týchto opatrení boli v mnohých ohľadoch škodlivé, čo okrem iného viedlo k tomu, že ľudia prišli o prácu alebo museli skoncovať so zníženým príjmom, boli sociálne izolovaní a/alebo museli vyvažovať prácu a učiť svoje deti doma. Po pandémii však môže dôjsť aj k určitým prínosom. Z prvých predbežných analýz vyplýva, že digitálna transformácia by sa mohla urýchliť, keďže posilnené poskytovanie digitálnych služieb môže viesť k dlhodobej inovácii[1]. Od obdobia zákazu vychádzania sa zmenili aj modely mobility. Miestni a regionálni politickí činitelia už pred pandémiou venovali cyklistike vysokú prioritu vzhľadom na jeho prínosy pre životné prostredie. Pandémia navyše posilnila tento vývoj, zatiaľ čo počet cestujúcich vo verejnej doprave klesol o 70 – 90 % v niektorých veľkých mestách[2], čo je tiež obrovská výzva pre udržateľné dopravné politiky. Čoraz väčší počet európskych miest začal zásobovať svojich občanov dočasnou cyklistickou infraštruktúrou (pop-up cyklotrasy), ktorá poskytuje krátkodobé úpravy ich politík v oblasti mobility. Zostáva však vidieť, či sa tieto provizórne opatrenia dajú premeniť na trvalé riešenia a ako a či by mohli prispieť k zelenej transformácii európskych regiónov a miest. Tvorcovia politík na všetkých úrovniach riadenia vyžadujú územné dôkazy, aby boli schopní vypracovať politické opatrenia na zvládnutie okamžitých účinkov pandémie v krátkodobom horizonte a na zvládnutie jej dlhodobých vplyvov. Cieľom tejto činnosti aplikovaného výskumu je prispieť k poskytovaniu takýchto územných dôkazov analýzou geografických modelov pandémie COVID-19 od jej začiatku do roku 2021. Pritom sa zameria na priame a nepriame sociálne dôsledky opatrení na zamedzenie šírenia nákazy vrátane ich územného rozmeru, čo je aspekt, ktorý doteraz celoeurópsky výskum na regionálnej a miestnej úrovni neriešil.
