Systémy riadenia v Európe sa menia na menej zhora nadol, flexibilnejšie a zahŕňajú širšiu skupinu verejných a súkromných organizácií. To vyvoláva otázky vzájomnej závislosti na rôznych úrovniach riadenia a medzi verejnými a súkromnými aktérmi, inštitúciami a organizáciami. Zároveň je potrebné, aby európske miestne a regionálne orgány podporovali udržateľný a inkluzívny hospodársky rozvoj v kontexte všeobecných európskych a národných stratégií. Spoločné politické témy z hľadiska inteligentného rastu zahŕňajú okrem iného projekty infraštruktúry na poskytovanie bezplatného Wi-Fi pripojenia v centrách miest; rozvoj aplikácií a interaktívnych technológií, ktoré umožňujú občanom a podnikom komunikovať s miestnou a regionálnou samosprávou; a vytváranie a zber údajov o bývaní v mestách vrátane využívania priestorov, dopravy a spotreby energie v budovách a elektrických vozidlách. Pokiaľ ide o udržateľný rast, mestá a regióny sa zaoberajú rozvojom infraštruktúry pre nízkouhlíkovú dopravu (napríklad nabíjacie miesta); podpora odolnosti a energetickej bezpečnosti prostredníctvom miestnej výroby elektrickej energie; rozvoj nových hospodárskych odvetví vrátane ekologických odvetví; a ekologizácia existujúcich odvetví a dodávateľských reťazcov s pomocou inteligentných systémov obstarávania. Pokiaľ ide o inkluzívny rast, miestne a regionálne orgány musia zohľadňovať otázky, ako sú demografické zmeny a zraniteľnosť vyvolaná starnutím obyvateľstva a rozsiahlou migráciou; rozvoj cenovo dostupného, udržateľného bývania a poskytovanie a distribúcia verejných služieb všetkým členom spoločnosti.Všetky uvedené sa musia dosiahnuť v meniacom sa kontexte riadenia a s menšími zdrojmi v dôsledku finančnej krízy. V dôsledku toho je potrebná užšia spolupráca so širokou škálou verejných, súkromných, dobrovoľníckych organizácií a organizácií pod vedením občanov. Nie je však jasné, ako sa tento nový, kooperatívny a štíhly režim riadenia môže zaviesť. Táto cielená analýza sa zameria na štyri európske študijné územia, z ktorých každé sa vyznačuje osobitným napätím v oblasti správy vecí verejných v súvislosti s rozdelením zodpovedností v oblasti územného rozvoja a so špecifickými charakteristikami zúčastnených aktérov a dotknutými otázkami. V každom z týchto kontextov rastie potreba stratégií územného rozvoja, do ktorých sú zapojené rôzne zainteresované strany v rámci existujúcich administratívnych území aj mimo nich. Tieto stratégie by mali dopĺňať existujúce politiky regionálneho rozvoja viacúrovňovým, ako aj funkčným prístupom k udržateľnému a inkluzívnemu územnému rozvoju.
