Postmoderná spoločnosť, jedna z najväčších výziev vyspelej civilizácie, je zachovanie zdravia. Historicky formovaný životný štýl je veľmi vzdialený od prirodzeného, ktorý je spojený s mnohými poruchami, poruchami a chorobami. Takzvané „civilizačné poruchy“ sú v podstate výsledkom prevádzkových rozdielov v rôznych dimenziách zdravia, ktorým je vzhľadom na svoju povahu možné zabrániť alebo zlepšiť len prostredníctvom zvýšenej sociálnej pozornosti. V 21. storočí sa vďaka fúzii digitálnych technológií a internetu zefektívnia a zefektívnia informácie než kedykoľvek predtým. Bohatstvo našich stimulov predstavuje výzvu pre prispôsobivosť ľudského nervového systému, ktorého genetické a kognitívne obmedzenia, ako aj schopnosť ich využívať, nie sú dostatočne známe. Ústrednou myšlienkou projektu je komplexný, psychologický, psychofyziologický, neurobiologický prístup k civilizačným poruchám. V priebehu našej doterajšej práce sme identifikovali niekoľko faktorov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri vzniku zdravotných problémov, ale ich podrobná integračná vedecká analýza sa ešte nedosiahla. Cieľom plánovanej práce je integrovať rôzne prístupy vychádzajúce z vývoja infraštruktúry, ktorý umožňuje dosiahnuť významné nové výsledky kombináciou moderných neurobiologických, genetických, psychofyziologických metód merania a kognitívno-mentálnych testovacích postupov. V rámci plánovaného projektu výskumu a vývoja a podporného rozvoja infraštruktúry sa hľadajú odpovede na tieto konkrétne otázky: (1) Ako náš nervový systém vyberá relevantné informácie zo senzorickej povodne stimulov? Zmyslová modalita najviac preťažená informáciami v ľudskom mozgu je vizuálne spracovanie. K dnešnému dňu nie je známe, ako rozdeliť na časti a vybrať relevantné informácie z vizuálnych podnetov prezentovaných v rýchlom slede alebo súčasne a ako sa rozhodne, či informačný paket prechádza filtrom vedomia alebo nie. V našich experimentoch hľadáme odpovede na otázku úlohy mozgových oscilácií a sicronizácie-deynchronizácie medzi fázou gama vĺn a neurónov v delení, selektívne spracovanie a evokovateľnosť stimulov. Chceli by sme sa tiež pozrieť na vekové trendy v osciláciách gama, najmä vo vzťahu k demencii v starobe a Alzheimerovej chorobe, v nádeji na vývoj technologických riešení na zmiernenie týchto porúch. Ako meniace sa rizikové faktory ovplyvňujú naše rozhodnutia a ako systematické sú tieto rozhodnutia? Spracovanie informácií a rozhodovanie sú zásadne determinované vzdelávacími procesmi. Jednou z najzákladnejších foriem učenia je učenie sa zručností závislých na striate, ktoré zohráva úlohu nielen v motorických, kognitívnych a sociálnych zručnostiach, ale aj pri získavaní návykov. V našich štúdiách študujeme učenie sa zručností a jeho konsolidačné procesy pomocou metód kognitívnej neurovedy. Fáza učenia sa skúma súčasne s neinvazívnou stimuláciou mozgu (tDCS) a EEG. Kľúčovým prvkom konsolidačnej fázy je spánok. Táto časť by sa testovala pomocou polysomnografu a viackanálového EEG. Hlavnou otázkou je, ako konektivita mozgu (plis) počas spánku súvisí s konsolidáciou učenia sa zručností. Druhá časť testov sa zameriava na zmenu existujúcich automatických zručností. Hlavnou otázkou je, čo neurologické procesy zohrávajú zásadnú úlohu pri opätovnom vedení a ako ich možno ovplyvniť.(3) Jednou z najbežnejších metód základného psychologického výskumu je výkonnosť meraná v rôznych situáciách rozhodovania a/alebo učenia sa na skúmanie ľudského správania. V súčasnosti existuje mnoho spôsobov, ako preskúmať determinanty každodenného adaptívneho správania zo strany oboch výskumných oblastí. Jedným z hlavných uznaní posledných desaťročí je, ako a v akých situáciách naše rozhodnutia vedú k nepriaznivým dôsledkom pre osobu alebo spoločnosť. Tieto faktory sú čiastočne poháňané vzdelávacími a rozhodovacími faktormi. Je dôležité preskúmať, ako náš kognitívny systém prispieva k týmto chybám a ako nasmerovať naše správanie k racionálnemu výberu. V rámci medzinárodnej spolupráce naše výskumné tímy zhromažďujú a analyzujú údaje z významného počtu pilotov z hľadiska racionality a adaptivity.(4) Ako je numerické poznanie integrované do iných kognitívnych, jazykových a vnímavých systémov? Pochopenie čísel a ich zmätok, výskum vývojovej dyskalkúlie, má históriu desaťročí. Keďže mnohé teórie doteraz čiastočne alebo úplne zlyhali, testy mnohých nových myšlienok sú tiež včasné. Vo väčšine meraní postihujú poruchy výpočtu 5 – 10 % detí, ktoré nemajú diagnózu
