A) Jednou zo základných výziev, ktorú dnes predstavuje životné prostredie, je zabezpečenie primeranej kvality ovzdušia v mestách. Atmosférické znečisťujúce látky spojené s dopravou, energetikou a priemyselnou výrobou, ako aj pevné aerosólové častice predstavujú vážne zdravotné riziko. Za určitých meteorologických podmienok môžu byť tieto látky obohatené v takmer povrchovej vrstve vzduchu a môžu sa vyvinúť smog. V posledných desaťročiach sa kvalita ovzdušia v mestách mierne zlepšila, ale dodržiavanie prísnejšej regulácie je veľmi ťažké a je takmer nemožné udržať koncentráciu aerosólu pod limitnou hodnotou. Väčšina európskych krajín je preto predmetom konania o nesplnení povinnosti. Identifikácia znečistenia ovzdušia a meteorologických faktorov je dôležitým prvkom pri zlepšovaní kvality ovzdušia a zmierňovaní nepriaznivých účinkov. Vzájomné pôsobenie medzi znečistením ovzdušia a meteorologickými situáciami môže viesť k vážnemu nebezpečenstvu alebo hospodárskym škodám. Medzi ne patrí výrazné zníženie viditeľnosti, tvorba hustej hmly, ktorá by okrem iného mohla viesť k nemožnosti leteckej dopravy a k veľkým nehodám v cestnej doprave. Jednou z podmienok na zabezpečenie udržateľného životného prostredia je, aby sa takéto situácie, ktorým sa nedá vyhnúť, dali čo najpresnejšie predvídať. Na vytvorenie spoľahlivých modelov predpovedania atmosféry je potrebné poznať chemické a fyzikálne procesy, ktoré určujú úlohu vzduchom prenášanej a kvapalnej vody pri tvorbe a zhoršení situácií znečistenia ovzdušia. Ak bude plánovaný projekt realizovaný, budeme schopní predpovedať nebezpečné alebo nepriaznivé poveternostné podmienky na regionálnej úrovni s oveľa vyšším stupňom spoľahlivosti, berúc do úvahy interakciu medzi znečistením ovzdušia a meteorologickými situáciami na základe meraní. B) Zavedenie, kvalita ovzdušia v Európe sa v posledných desaťročiach zlepšila, najmä v dôsledku zníženia emisií SO2. V prípade iných látok znečisťujúcich ovzdušie (napr. NOx, prach) však toto zníženie nie je jasné. Tieto látky sa môžu naďalej vyskytovať v koncentráciách predstavujúcich riziko pre zdravie. Celá Európa čelí podobným problémom so znečistením ovzdušia, pretože okrem miestnych zdrojov zohráva úlohu pri rozvoji znečistenia ovzdušia aj cezhraničná diaľková doprava. Vzťah medzi kvalitou ovzdušia a počasím je už dávno známy. Už na začiatku 20. storočia bolo v Londýne vážne znečistenie ovzdušia, v ktorom smog, ktorý zostal stabilný niekoľko dní, s nízkym pohybom vzduchu a bránil vertikálnemu miešaniu atmosféry, zohrával významnú úlohu. Na začiatku minulého storočia boli zimné obdobia smogu charakterizované vysokou koncentráciou SO2, rôznych kyselín a sadzí okrem aerosólových častíc. To sa dnes zmenilo, pričom hlavným problémom v zime je veľký nárast hmotnostných koncentrácií PM10 (častice menšie ako 10 µm). Pozadia Limitná hodnota pre dennú priemernú koncentráciu PM10 na ochranu ľudského zdravia podľa súčasnej smernice EÚ je 50 µg/m³ a limitná hodnota nesmie presiahnuť 35 dní za rok. Za posledných 10 rokov v Budapešti boli len dva roky, keď sme nedosiahli túto hranicu. Hmotnostná koncentrácia aerosólových častíc sa určuje štandardizovaným postupom, ktorého chyba alebo citlivosť na životné prostredie je nejasná na medzinárodnej úrovni. Najmä v prípade hmly, keď sa koncentrácie PM10 môžu zvýšiť adsorpciou vody prítomnej v atmosfére. Miestne zdroje PM10 majú sezónny priebeh a tvorba smogu je spôsobená najmä nepriaznivými poveternostnými a prietokovými podmienkami, najmä v zime, diaľkovou dopravou. Tieto vplyvy možno posudzovať len spoločne a negatívnu situáciu v oblasti kvality ovzdušia možno predvídať len prostredníctvom komplexného modelového systému. Na to, aby modelový systém primerane predpovedal koncentráciu každej znečisťujúcej látky, sa vyžaduje databáza emisií s vysokým rozlíšením, meteorologické údaje a vhodné počiatočné a limitné podmienky. V Maďarsku sa takéto epizódy znečistenia ovzdušia vyvíjajú najmä v situáciách vankúšov so studeným vzduchom, čo je charakteristické pre Karpatskú kotlinu. Vzhľadom na to, že atmosférické podmienky, ktoré spôsobujú vznik hmly, podporujú aj tvorbu moriek typických pre veľké mestá, ktoré spôsobujú zdravotné problémy (Hu et al, 2105), začalo sa niekoľko výskumných projektov zameraných na štúdium procesov vedúcich k vzniku hmly. Hoci hmla je bežným javom, ktorý ovplyvňuje náš každodenný život, stále existuje množstvo problémov, ktoré je potrebné vyriešiť pre svoju spoľahlivú predpoveď. Patrí medzi ne analýza interakcie medzi aerosólovými časticami a kvapkami vody, ktoré tvoria hmlu, chemické reakcie vo kvapkách vody a štúdium interakcie medzi povrchom a atmosférou na stupnici niekoľkých stoviek metrov (Gultepe, 2007). Novinka projektu Znečisťovanie ovzdušia
