Na základe výzvy na predkladanie žiadostí maďarskej vlády z 24. februára 2017 národný úrad hlavného lekára, Národný inštitút pre rozvoj zdravia, Univerzita Semmelweis, Štátne centrum zdravotnej starostlivosti a konzorcium manažéra Národného fondu zdravotného poistenia vykonali podrobnú štúdiu uskutočniteľnosti prioritného projektu EFOP-1.8.0-VEKOP-17 o odbornom metodickom rozvoji systému zdravotnej starostlivosti a zaviazali sa k jeho realizácii. Zdravotný stav maďarského obyvateľstva je v súčasnosti pod úrovňou očakávanou na základe sociálno-ekonomického vývoja Maďarska. Okrem rakoviny a kardiovaskulárnych chorôb je vysoký aj výskyt duševných chorôb, ktoré sú pre krajinu veľkou záťažou. Značná časť uvedených chorôb je spôsobená zlým životným štýlom, a preto je potrebné dosiahnuť výrazné zlepšenie zdravotného správania obyvateľstva a zabezpečiť primerané fyzické, sociálne, hospodárske a právne prostredie. Primárna starostlivosť je jediným segmentom systému zdravotnej starostlivosti, ktorý je schopný spojiť sa s obyvateľstvom ako celkom, takže na tejto úrovni môže byť správanie obyvateľstva v oblasti zdravia najúčinnejšie ovplyvnené. Na tejto úrovni ponuky možno v praxi dosiahnuť rovnaký prístup širokej verejnosti k službám takmer rovnakej kvality. Primárnu starostlivosť možno zlepšiť rozšírením škály služieb v blízkosti domova, posilnením úlohy primárnej starostlivosti ako strážcu prístupu, zvýšením prevádzkovej efektívnosti postupov primárnej starostlivosti, presunutím zdravotnej starostlivosti obyvateľstva z drahšej nemocničnej starostlivosti na primárnu a ambulantnú starostlivosť. To si vyžaduje na jednej strane rozvoj súčasných metodík služieb a portfólia služieb a na druhej strane kapacitu, znalosti, kapacitu, preventívny prístup a postoj dostupných pracovníkov všeobecných lekárov, kvalifikovaných zdravotných sestier a špecialistov a ochranných žien. S cieľom rozvíjať správanie vedomé verejnému zdraviu a včasné odhalenie chorôb a zdravotných rizík je dôležité zahrnúť verejné zdravie a preventívne služby ako neoddeliteľnú súčasť primárnej starostlivosti. Organizácia kompetencií zamestnancov a integrácia odborníkov poskytujúcich nové typy služieb môže rozšíriť škálu definitívnych služieb a výhod dostupných na miestnej úrovni. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa u každého desiateho pacienta v dobre vybavených nemocniciach v pokročilých zdravotníckych krajinách vyvinie nežiaduca udalosť, pričom 1 % postihnutých pacientov umiera. Podľa výskumu bezpečnosti pacientov sú tieto udalosti spôsobené najmä nedostatkami v plánovaní (napr. neprimeraným rozvrhom pracovného času, podmienkami skladovania, činnosťami distribúcie liekov) alebo faktormi ovplyvňujúcimi implementáciu (napr. preťaženie, stres, časový tlak), pričom sa stanovuje len 10 – 15 % individuálnej zodpovednosti. Bezpečnosť pacientov znamená úlohy a povinnosti nielen zo strany systému starostlivosti, ale aj zo strany pacienta a príbuzných. Účinné zníženie nepriaznivých udalostí možno dosiahnuť zmapovaním zdrojov hrozieb obsiahnutých v systémoch a procesoch, ako aj vplyvov prevádzkového prostredia a znížením ich významu, a nie identifikáciou a potrestaním tých, ktorí sa dopustili chýb. Pokiaľ ide o riziká týkajúce sa bezpečnosti pacientov, vždy je možné identifikovať odporúčané správanie a opatrenia na pomoc pacientom pri zvládaní týchto rizík. Je mimoriadne dôležité, aby verejnosť získala primerané informácie o faktoroch bezpečnosti pacientov, ktoré možno identifikovať počas zdravotnej starostlivosti, a zároveň sa naučila učiť sa správanie, ktoré môže pomôcť samy zabrániť nežiaducim udalostiam. Zhrnutie cieľov projektu je uvedené v tabuľkách na nasledujúcej strane.
