Cieľom projektu vybudovanie a zavedenie jednotného environmentálneho monitorovacieho a informačného systému v odpadovom hospodárstve ako kľúčového podporného nástroja pre implementáciu Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky (POH SR) na roky 2016 – 2020, prijatého uznesením č. 562/2015, ktorý je najvýznamnejším programovým dokumentom v danej oblasti plne rešpektujúceho príslušné záväzky SR.Fyzická realizácia projektu bude prebiehať v Bratislave. Vzhľadom na to, že nahlasovatelia a využívatelia systému sú všetky povinné osoby zo zákona ako aj všetky obce bude využívanie výstupov projektu bude zamerané na celé územie SR, kde informačný systém bude umiestnený vo vládnom cloude. Základným zmyslom POH SR je minimalizácia negatívnych účinkov vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie. To znamená najmä znižovanie relatívne vysokej miery environmentálne nevhodných spôsobov zneškodňovania odpadu (najmä skládkovaním). Strategickým cieľom odpadového hospodárstva SR zostáva pre obdobie rokov 2016 až 2020 zásadné odklonenie odpadov od ich zneškodňovania skládkovaním a funkčné vytvorenie stimulov smerujúcich k podpore ekologicky priaznivých spôsobov likvidácie akým je napríklad recyklácia. Na dosiahnutie tohto strategického cieľa Program navrhuje niekoľko opatrení, z ktorých kľúčové je vytvorenie mechanizmov podpory ekologických vhodných spôsobov likvidácie založené najmä na monitorovaní pôvodcov odpadov a systéme prenášania nákladov na ekologicky priaznivú likvidáciu odpadov na týchto pôvodcov. Hoci ide o jednoduchý a účinný princíp, ktorý rýchlo povedie k zvyšovaniu ekologicky priaznivého spôsobu likvidácie odpadov, v praxi je ho veľmi náročne implementovať. So súčasnými kapacitami a informačnými zdrojmi je totiž pre MŽP takmer nemožné presne monitorovať životný cyklus každého odpadu a zaviesť účinný systém pozitívnych a negatívnych stimulov. Práve na to, aby bolo možné účinne implementovať princíp „znečisťovateľ platí" je potrebné vybudovať jednotný monitorovací a informačný systém.Slovensko vyprodukovalo v rokoch 2010 až 2013 v 9,5 mil. ton odpadov s tendenciou k nárastu. Z hľadiska sledovania environmentálnych dopadov je kľúčové najmä spôsob likvidácie odpadu. Najväčšiu environmentálnu záťaž predstavuje skládkovanie, ktoré presahuje 50 % s tendenciou k nárastu. Energetické zhodnocovanie odpadov (R1) sa na celkovom nakladaní s odpadmi podieľa 3 %, čo ročne činí cca 300 tis. ton odpadov. Materiálové zhodnocovanie odpadov (R2-R11) zaznamenalo medziročný nárast, napriek tomu nevykazuje očakávané hodnoty a v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi pokleslo množstvo recyklovaných odpadov až o 0,5 mil. ton. V roku 2013 bolo materiálovo zhodnotených len 30% odpadov. Iné zhodnotenie odpadov (R12,R13) sa na celkovom nakladaní podieľa 10 %. Iné spôsoby zneškodnenia odpadov (D2-D9, D11- D15) sa na celkovom nakladaní s odpadmi podieľajú piatimi percentami a iné činnosti nakladania s odpadmi (Z,DO) tvorili v roku 2013 2%-ný podiel celkového nakladania s odpadmi.Situácia v oblasti odpadového hospodárstva tak nie je priaznivá, kedy prevláda environmentálne najviac zaťažujúci spôsob likvidácie odpadu. Na zlepšenie tohto stavu je však potrebné významne spresniť monitoring nakladania z odpadmi, aby bolo možné efektívne motivovať jednotlivých aktérov k environmentálne šetrenému správaniu a celkovo sledovať dopad jednotlivých opatrení. Súčasný spôsob monitorovania však nevyhovuje, nakoľko je postavený na zdĺhavom, nepresnom a prácnom spôsobe zberu a vyhodnocovania údajov, ktorý sa nemenil už relatívne dlhú dobu. Analýza vzniku a nakladania s odpadmi je v SR od roku 1995 totiž postavená na celonárodnom regionálnom informačnom systéme o odpadoch (RISO). RISO eviduje všetky hlásenia pôvodcov odpadov, ktorí prostredníctvom tlačiva „Hlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním“ každoročne ohlasujú ustanovené údaje z evidencie na príslušný okresný úrad. Frekvencia hlásení je pomerne malá (kvartálne), čo samé o sebe už nedostačuje na naozaj efektívny spôsob monitorovania. Údaje z hlásení sú následne okresnými úradmi ručne zadávané do informačného systému RISO. Štatistiku o komunálnych odpadoch zabezpečuje Štatisticky úrad SR, kde databázovú základňu v zmysle definície komunálnych odpadov poskytujú výlučne obce. Uvedený systém zberu a vyhodnocovania odpadov je však postavený na predpoklade správneho a presného odovzdávania údajov pôvodcami odpadov. Len v obmedzenej miere totiž systém umožňuje efektívnu kontrolu validity poskytovaných údajov. Výsledkom je tak existencia rozsiahlej databázy údajov, ktorá ale nie je adekvátne overená a tým pádom nie vhodná pre potreby sofistikovanejších nástrojov pre implementáciu politiky SR v oblasti odpadového hospodárstva. Cieľom projektu je tak návrh, vývoj a implementácia Informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH), ktorý zabezpečí elektronizáciu služieb v oblasti odpadového hospodárstva (OH) tak, aby ho bolo plne možné využiť potreby naplnenia cieľov POH SR. Cie
